Hra na život

Inscenácia Hra na život vznikla na základe dramatizácie rovnomennej prózy spisovateľa Tomáša Vaňka, s ktorou Rotterová úspešne absolvovala bakalárske štúdium. Hlavná postava predlohy - rovnako ako samotný autor - stelesňuje človeka s duševným ochorením, ktorý so svojou diagnózou bojuje aj cez vlastnú tvorbu. Účasť autora na inscenačnom procese umožnila tvorcom hlboko sa ponoriť do témy schizofrénie a zoznámiť sa s jeho vlastnými zážitkami, realitou a pocitmi, ktorým je denne vystavený. Vzácne prepojenie a angažovanosť Tomáša Vaňka preto umožnila študentom a študentkám konfrontovať publikum s rôznymi stavmi, ktoré prináša ochorenie schizofrénia.

„Chtěl jsem vám ještě jednou poděkovat za tu interpretaci Hry na život. Moje nadšení v čase nijak > zvlášť neklesá. Člověk by to pustil z hlavy a šel dál a chtěl víc a pořád něco nového, ale při > vědomí toho, že se to nebude opakovat a že třeba ani nepojedete na festival do Prahy… je > potřeba si asi udělat pořádný uzel na nějakých neuronových vláknech a nezapomínat. V životě > „neúspěšného spisovatele“ ;-) se to takovými milými zážitky úplně nehemží a po pravdě, fakt si > vážím i toho pozvání do baru a myslím si, že i úspěšní spisovatelé mají problém zažívat něco tak > vlastně prostého a přitom vzácného.“ > > - Tomáš Vaněk

Literárne dielo aj divadelná adaptácia sa okrem toho zaoberajú aj témami ako osamelosť, krehkosť a túžba skutočne žiť, namiesto toho, aby človek len existoval. Hra so životom ukazuje detektíva Marka, ktorý prostredníctvom spisovateľových rozprávaní vyšetruje prípad Dávida Karasa, odhaľuje svoju minulosť a postupne si uvedomuje, že nie je také jednoduché mať všetko pod kontrolou.

Režijná koncepcia vychádza z filmárskej techniky „červený sleď“ (red herring), čo prinieslo možnosť experimentu a hľadania línií medzi technikami využívaných vo filmoch a v divadlách.