Tri sestry

Reinterpretácia Čechovovej hry, ktorá skúma násilnú minulosť ruskej armády na území Slovenska a súčasnú rusko-ukrajinskú vojnu.

Dej sa už neodohráva v provinciálnom Rusku roku 1901, ale na území dnešného Slovenska a reaguje na zásadné udalosti nášho vzťahu s ruskou armádou: 1945 (oslobodenie a začiatok spojenectva so ZSSR), 1952 (vykonštruované politické „monsterprocesy“), 1970 (reakcia na okupáciu v auguste 1968) a 1991 (stiahnutie sovietskych vojsk a ich odchod z krajiny po Nežnej revolúcii v roku 1989) a až po súčasný konflikt na Ukrajine. Mesto, kam sestry chcú odísť, nikdy nie je pomenované, až na záver odznie názov Moskva, ale nie ako túžba, ale ako otázka: sem chcú niektorí Slováci smerovať?

Text bol dekonštruovaný: časť postáv úplne zmizla, iné existujú už len ako videozáznam (Veršininova manželka, Fiodor Kulygin) alebo len ako hlas (Čebutykin). Premiéra sa konala v priestoroch bývalého protileteckého krytu v podzemí DPOH - medzi surovými betónovými stenami, kde boli herci a herečky tak blízko divákov, že z prvého radu bolo vidieť každý detail. Kostýmy od Marije Havran pracujú so zelenou farbou, v ktorej existuje protipól: odkaz na armádu, ale aj ako symbol nádeje. Dielo vzniklo v rámci dramaturgického cyklu „Generácia Z“, ktorý poskytuje priestor mladým divadelným tvorcom a témam, ktoré ich zaujímajú. Premiéra v marci 2026.

Od jesene 2026 sa inscenácia hrá v repertoári DPOH na hlavnom javisku divadla.

Svojimi slovami

“Klasické texty sú nadčasové, dá sa cez ne veľa tém komunikovať a s nimi rôzne narábať. Preto používam termín ‚reinterpretácia‘, pretože je to už posúvanie pôvodného obsahu.”

• Patrícia Rotterová, rozhovor pre TASR / teraz.sk (2026)

“Koncepčne sme otočili ruskú hru proti Rusku.”

• Katarína Jungová, bulletin k inscenácii, DPOH (2026)